Výstava Stana Bubána s názvom Chodec / Walker je inšpirovaná knihou Henryho Davida Thoreaua Walking, úžasnou esejou o prírode, spoločenských problémoch a úteku pred civilizáciou. Jeho slová majú dnes rovnaký význam ako pred 160 rokmi, keď ich napísal. Pocity frustrácie, nenaplnenia a ničoty viedli Bubána a Evu Šrubařovú k realizácii exteriérových maliarov v Malých Karpatoch už v novembri 2018. Zbožne sa tam stretávali raz týždenne presne jeden rok za každého počasia. Maľovali v noci s čelovkami, skoro ráno a v magickú polhodinu za šera, úplne sa oddali prírode a maľovaniu. Plodom Bubánovej práce sú veľké plátna tohto exponátu založené na plenérových náčrtoch. Stano Bubán týmito dielami tvrdí, že by sme sa mali zbaviť predsudkov o interpretáciách prírody, krajiny a flóry. Najdôležitejšie je, že ukazuje, že krajinomaľba môže hovoriť súčasným jazykom o našich problémoch s prostredím, politickou frustráciou a našou vlastnou identitou. Stano Bubán patrí ku generácii, ktorá výrazne ovplyvnila slovenské výtvarné umenie v druhej polovici 80. rokov. Odkazy na taliansku transavantgardu a nemeckú Neue Wilde vniesli do jeho maľby ráznosť kresby a oslavu jasných a kontrastných farieb a stali sa preňho zásadným výrazovým prostriedkom. Svoje zážitky spojené s mnohými asociáciami, symbolmi a znakmi zhmotňuje vo farbách a kresbe. Ako sám priznal: „Snažil som sa dať odpoveď na otázku, či má maľba nejaký význam. Mojou témou sa stala samotná maľba a jej obsahom sú doteraz objavené kvality.Výstava Stana Bubána s názvom Chodec / Walker je inšpirovaná knihou Henryho Davida Thoreaua Walking, úžasnou esejou o prírode, spoločenských problémoch a úteku pred civilizáciou. Jeho slová majú dnes rovnaký význam ako pred 160 rokmi, keď ich napísal. Pocity frustrácie, nenaplnenia a ničoty viedli Bubána a Evu Šrubařovú k realizácii exteriérových maliarov v Malých Karpatoch už v novembri 2018. Zbožne sa tam stretávali raz týždenne presne jeden rok za každého počasia. Maľovali v noci s čelovkami, skoro ráno a v magickú polhodinu za šera, úplne sa oddali prírode a maľovaniu. Plodom Bubánovej práce sú veľké plátna tohto exponátu založené na plenérových náčrtoch. Stano Bubán týmito dielami tvrdí, že by sme sa mali zbaviť predsudkov o interpretáciách prírody, krajiny a flóry. Najdôležitejšie je, že ukazuje, že krajinomaľba môže hovoriť súčasným jazykom o našich problémoch s prostredím, politickou frustráciou a našou vlastnou identitou. Stano Bubán patrí ku generácii, ktorá výrazne ovplyvnila slovenské výtvarné umenie v druhej polovici 80. rokov. Odkazy na taliansku transavantgardu a nemeckú Neue Wilde vniesli do jeho maľby ráznosť kresby a oslavu jasných a kontrastných farieb a stali sa preňho zásadným výrazovým prostriedkom. Svoje zážitky spojené s mnohými asociáciami, symbolmi a znakmi zhmotňuje vo farbách a kresbe. Ako sám priznal: „Snažil som sa dať odpoveď na otázku, či má maľba nejaký význam. Mojou témou sa stala samotná maľba a jej obsahom sú doteraz objavené kvality. “
