Intimity bol pôvodne len súbor dvanástich kresieb série Intímnych štúdií. Pomenovanie súboru priznáva inšpiráciu filmom režiséra Patrice Chéreaua, ktorý v čase svojej premiéry vyvolal búrlivé reakcie. Režisér neúprosne reálne prerozprával intímne scény filmu zo života muža, unaveného štyridsiatnika, ktorý zo dňa na deň opustil svoju rodinu a tajomnej neznámej, ktorá raz zazvonila na jeho dverách. Dvaja cudzí ľudia s hladnými
dušami, ktorý málokedy dostane šancu dobrého konca. Stano Bubán do intímneho „príbehu dvoch“ vstupuje tiež „voyersky“, sledujúc dianie, len akoby štrbinou poodchýlených dverí. Dvojicu niekde nechá bláznivo tancovať a radovať sa zo vzájomného dotýkania sa, aby inde ich tanec zmenil na ich vzájomný súboj. Je to agresívna hra, či hravé laškovanie? Tancujú, či zápasia?
Sme svedkami „prerieknutia“ tiel z lásky, alebo agresívnej komunikácie? Maliarov zámer sa tu skrýva navonok v jednoduchom cieli – zobraziť pohyb a gesto. Nebohatou škálou farieb, odtieňov čiernej a bielej. Potom je každá maľba zastavením v momente, ktorý sa pre daný výraz javí zásadným. Pravá maľba, kresba a socha fascinujú možnosťou „zastavenia“. Stačí jeden pohľad a všetko je povedané v jednom záblesku.
